Politika v kurikulu

Tento text bol pôvodne publikovaný 5. apríla 2020.

Ako na kontroverzné myšlienky minulosti a ich snahu o zneužitie na presadzovanie politickej agendy v školských systémoch súčasnej Európy?

Európa je dlhodobo svedkom posunu maďarskej politickej ideológie k nebezpečným praktikám, ktoré v minulosti aktívne prispievali k prehlbovaniu nenávisti a posilňovaniu autokracie. Hovoríme pritom o reštriktívnych krokoch vládnej strany v oblasti kultúry a vzdelávania.

Aktuálne najviac diskutovanými zmenami, ktoré vládny Fidesz aktívne implementuje do praxe – napriek, alebo možno aj vďaka pandemickej kríze – sú z oblasti vzdelávania. Na konci januára tohto roka bol predstavený nový National Core Curriculum, teda program a plán vlády a ministerstva školstva formulujúci osnovy, podľa ktorých majú byť vzdelávaní žiaci a študenti na základných a stredných školách. Miklós Kásler, minister školstva, komentoval tento program slovami, že je „vytvorený pre súčasnosť a budúcnosť a stojí na hodnotách minulosti,“ a „kombinuje moderný, medzinárodný spôsob výučby s tradíciami a hodnotami maďarského vzdelania, pričom posilňuje národnú identitu“ [1].

V oblasti histórie a literatúry pritom došlo k niekoľkým kontroverzným zásahom do predtým platných osnov. Ide najmä o ignorovanie nositeľov mierových a humanistických tradícií, v minulosti často perzekvovaných radikálne pravicovými režimami, ako napríklad Imre Kertesz či Peter Esterhazy. A to práve na úkor nacionalistických autorov s rôznymi afinitami k fašistickej a nacistickej ideológii, akými sú napríklad Jozsef Nyiro a Albert Wass [2].

Revízia a príprava nových osnov bola pritom veľkou témou debát v maďarskej odbornej aj laickej verejnosti už dlhší čas. V roku 2017 požiadal vtedajší štátny tajomník ministerstva školstva odborníkov z Maďarskej akadémie vied, aby vytvorili nové osnovy. Prvý návrh bol dokončený v polovici tretieho kvartálu roka 2018, ale nemal žiadnu podporu vládneho Fideszu. Výhrady smerovali najmä k oblasti maďarskej histórie a prírodných vied. V prvom zmienenom prípade vláda tieto osnovy nepovažovala za „dostatočne národné“[3]. Na druhej strane, do osnov boli novo zaradení aj spisovatelia západného sveta ako George Orwell či Antoine de Saint-Exupéry, alebo prvý Rómsky básnik vôbec József Choli Daróczi. To predovšetkým s odôvodnením, že osnovy sú postavené na výukových metódach podporujúcich diskusiu, ktorá môže byť dobrým nástrojom učenia o histórii v prípade, ak študenti dokážu rozlišovať medzi historickými faktami a interpretáciami, prípadne ak si študent osvojí „základné hodnoty našej spoločnosti a korene Európskej, Židovskej a kresťanskej civilizácie v nej“ [3].

Otázka však znie, aká politika v týchto osnovách prevažuje, aké hodnoty uprednostňuje primárne, a v rámci akého kontextu sa tieto zmeny dejú. Množstvo krokov môže slúžiť len inštrumentálne ako kompenzačný prvok, v rámci propagandy, ktorú vládna strana buduje v snahe upevňovať moc v krajine. Opoziční predstavitelia navyše hlasno protestujú proti tomuto návrhu osnov s odôvodnením, že „Fidesz sa snaží presadzovať svoju radikálnu pravicovú, ultrakonzervatívnu ideológiu“ [4].

Implementácia národných historických osobností, spisovateľov a intelektuálov s kontroverznými postojmi voči národom, etnikám, či menšinám do školských osnov je vždy problematická. Zaznievajú pritom rôzne argumenty vyzývajúce k opatrnosti pri hodnotení minulosti, často napríklad zdôrazňujúce aj náš kognitívny bias, ktorý voči nej, logicky, prechovávame. Slovensko, pochopiteľne, nie je výnimkou a tiež si prešlo búrlivou debatou ohľadom reflexií historických osobností ako Hurbanovci, Vajanský, Hodža či Štúr. Tento kognitívny bias spočíva najmä v tom, ako vnímame antisemitizmus dnes, v Európe 21. storočia. A aké mal skutočné podoby v časoch druhej polovice 19. storočia, či v ranom 20. storočí. V prípade negatívnych hodnotení postojov týchto historických osobností ide podľa odborníkov často o anachronizmus, pretože antisemitizmus ako jasne zadefinovaná ideológia systematicky presadzovaná prostredníctvom propagandy v tom čase neexistoval. Podľa historikov môžeme hovoriť o predsudkoch, ktoré mali často pragmatický, trhovo-konkurečný charakter, no nie o presadzovaní myšlienok o komplote či spiknutí [5][6][7]. Ďalším argumentom môže byť to, že treba zohľadňovať výber diel, ktoré sa do osnov dostávajú. Výklady prózy či poézie – najmä tej národno-obrodeneckej – sú pritom často rozdielne aj medzi literárnymi vedcami a historikmi. Samotní študenti potrebujú teda o to viac odborný dohľad pri ich vlastných výkladoch myšlienok a diel.

V prípade maďarských autorov ako Jozsef Nyiro či Albert Wass je však situácia vo svojom kontexte rozdielna. Ide totiž o autorov, ktorí väčšinu svojho aktívneho života prežili v 20. storočí, často v časoch, v ktorých svet už jasne poznal antisemitské ideológie poháňajúce fašistické a nacistické režimy, a ktorí sa priamo podieľali na ich presadzovaní. Je teda otázka, prečo maďarskí vládni experti zvolili práve týchto spisovateľov, hoci ich samotné zaradenie do školských osnov nemusí byť samo osebe nutne problémom. Dôležité je, aby boli ich diela a myšlienky neustále podrobované kritickej reflexii zo strany študentov, pod vedením pedagógov. To, že k takémuto postupu nedochádza a nedôjde, a že je a bude účelovo kladený dôraz na diela a myšlienky podporujúce nacionalizmus a radikálny konzervativizmus v čase neustále kultúrne a ekonomicky sa otvárajúceho sveta, je obavou maďarských aj zahraničných pozorovateľov, expertov a intelektuálov.

[1] Hirado Hungary. Domestic Policy. The amended National Core Curriculum has been completed. Dostupné online: <https://hirado.hu/…/elkeszult-a-modositott-nemzeti…>.

[2] Deutsche Welle—Felix Schlagwein. Culture. New school curriculum raises eyebrows in Orban’s Hungary. Dostupné online: <https://p.dw.com/p/3aEW1>.
[3] Hungary Today—Péter Cseresnyés. ‘More Patriotic’ National Curriculum Accepted Amid Significant Protest. Dostupné online: <https://hungarytoday.hu/more-patriotic-national…/>.
[4] Hungary Today. Párbeszéd Calls for Scrapping ‘Far-right’ National Curriculum. Dostupné online: <https://hungarytoday.hu/parbeszed-opposition-national…/>.
[5] Týždeň—Lukáš Krivošík. Top 2017: Boli slovenskí národovci antisemiti? Dostupné online: <https://www.tyzden.sk/…/boli-slovenski-narodovci…/>.
[6] Denník N—Vladimír Šnídl. Rozhovor. Rostas a Mizík citujú Štúrove výroky o Židoch, ale nechápu ich, hovorí historik. Dostupné online: <https://dennikn.sk/…/rostas-a-mizik-cituju-sturove…/>.
[7] DEMJANIČ, Pavol. Židia v listoch a publicistike Ľudovíta Štúra. In: Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra. Historia nova 10. Stimul: Bratislava, 2016, s. 34-47. Dostupné online: <https://fphil.uniba.sk/…/katedry…/ksd/h/Hino10d.pdf>.

Posted by Jakub Filip