Tento text bol pôvodne publikovaný 1. apríla 2020
Jedna otázka, ktorú si dnes nekladieme dostatočne úprimne a nahlas, je, čo s naším postojom voči zvieratám. Dokážeme perfektne rozptyľovať našu pozornosť a odvádzať ju od jednej z hlavných podstát súčasnej situácie rôznymi absurdnými konštrukciami o tom, že pandémia je cielený a superpremyslený nástroj, ako ovládnuť svet. Áno, za istých okolností, v istých regiónoch sa takým nástrojom môže stať. Ex post, ako následok túžby psychopatických manipulátorov, ktorí vycítia svoju príležitosť. Príkladov, kde sa to deje už dnes, je naprieč svetom mnoho.
V jednom momente nám zvieratá – vrátane tých najexotickejších druhov – slúžia ako nástroj uspokojovania zvrátenej zvedavosti kamuflovanej akýmisi pochybnými gastronomickými chúťkami, v inom ich cynicky povyšujeme na členov našich rodín, s ktorými zdieľame jednu posteľ.
Pri tom, ako sa zamestnávame takýmito úvahami, sa dokonale zbavujeme zodpovednosti za svet, ktorý priamo tvoríme. Máme najvyššie postavenie v potravinovom reťazci a v priebehu posledných dvestopäťdestiatich rokov sme totálne ovládli a zindustrializovali prírodu. Málokto sa pýtal, aké môže mať takéto invazívne správanie dlhodobý dopad – a to nie len na zvieratá ako také, ale aj na ich vnímanie z pozície človeka. Iste, človek je svojim druhovo-biologickým postavením prirodzeným dominantným predátorom. Začali sme sa vďaka tomu predsa komunitne a civilizačne rozvíjať. Naša nová pozícia v potravinovom reťazci je však symbolická, hoci nie bez priamych dôsledkov na reálny život. A to je na tom to najzaujímavejšie a najdesivejšie zároveň.
V jednom momente nám zvieratá – vrátane tých najexotickejších druhov – slúžia ako nástroj uspokojovania zvrátenej zvedavosti kamuflovanej akýmisi pochybnými gastronomickými chúťkami, v inom ich cynicky povyšujeme na členov našich rodín, s ktorými zdieľame jednu posteľ. Takéto správanie je takmer vždy motivované snahou vytvárať hlbšie spirituálne významy a obsahy, ktoré dotvárajú špecifický kolorit toho, čo považujeme za kultúru. Je to teda uctievanie a pestovanie praktík, ktoré nás vyčleňujú zo zvieracieho sveta. Ázijské krajiny sú dobrým príkladom toho, ako môže byť niečo také rámcované vierou (v liečivé účinky požívania zvierat) a tradíciou (tieto praktiky sa transgeneračne reprodukujú tisícky rokov).
Je dobré to rešpektovať, pretože rôznorodosť (bytia, druhov, kultúr, zvykov etc.) je vlastnosťou ako prírodnou, tak ľudskou. Je však rovnako dobré poznať hranice. Legitimita a celospoločenská – dnes doslova globálna – akceptácia takéhoto správania, ktoré je výsledkom kultúrnych špecifík, však stráca svoju validitu presne v tom momente, kedy sa takéto správanie vo svojich dôsledkoch začína dotýkať celého sveta. Pri svojej technologickej evolúcii sme prakticky nemali na výber, pretože túžba neustále napredovať a posúvať vlastné hranice je veľmi úzko spojená s pudom sebazáchovy a túžbou žiť. Mali sme však vždy na výber, či pôjdeme bezhlavo vpred, alebo budeme zvažovať všetky zamýšľané aj nezamýšľané dôsledky nášho konania.
K otázke, ako by mal vyzerať náš postoj k zvieratám, sa tak pridáva ďalšia otázka: Prešli sme aj adekvátnym intelektuálnym pokrokom? Popri tom, ako sme zostrojili koleso, vynašli kníhtlač, objavili, pochopili a popísali zákony fyziky a biológie, pristáli na Mesiaci, zostrojili teleskopy, vyslali sondy a družice, začali úspešne liečiť tie najzákernejšie smrteľné choroby, či stihli vytvoriť internetovú metarealitu, do ktorej sa náš dnešný život tak trochu nechcene preklopil…
Úchylne parazitujeme na zvieracej neschopnosti sa brániť a považujeme za normálnu ich masívnu konzumáciu, ktorá je navyše sprevádzaná ešte masívnejším plytvaním. Je načase premýšľať o tom, čo sme nezvládli, čo sme prehnali, čo môžeme zmeniť a čo sa ešte dá zachrániť.
Správanie sa jednej vysoko industrializovanej a rozvinutej modernej krajiny v jednom kúte sveta má priamy dopad na kultúry, spoločenstvá a ekosystémy v inom kúte sveta. Toto je realita dneška. Ako vidieť, redukovať vzájomné vzťahy, ktoré majú vyložene globálny charakter, výsostne na vzťahy obchodné s ekonomickými záujmami, je chyba. Takáto perspektíva nám totiž bráni vyvíjať tlak na krajiny, ktoré môžu ohroziť fungovanie ľudstva v jeho každodennosti a základných aspektoch, pretože je zúžená na zachovanie rozvoja biznisu a toku kapitálu.
Úchylne parazitujeme na zvieracej neschopnosti sa brániť a považujeme za normálnu ich masívnu konzumáciu, ktorá je navyše sprevádzaná ešte masívnejším plytvaním. Nedá sa očakávať, že by v tomto nastala paradigmatická zmena. Čo by sme však sami od seba mohli očakávať, ako druhu Homo sapiens, je zodpovednosť a udržiavanie miery. Môže to byť pokrytecké a môže to byť príliš determinujúce pre isté zvieracie druhy, ale predstava, že sa zbavíme svojho predátorského postavenia voči všetkým zvieratám, je príliš naivná na to, aby bola reálna. Je načase premýšľať o tom, čo sme nezvládli, čo sme prehnali, čo môžeme zmeniť a čo sa ešte dá zachrániť.
Image src: Reddit.com. NASA Reminds Us How Beautiful Earth Is. Searched through Google Pics. Dostupné online na: https://www.reddit.com/…/nasa_reminds_us_how_beautiful…/
